Gurmánska jazda Malokarpatskou trasou

Zimný festival jedla, ktorý pomaly vrcholí, ponúka okrem klasických trojchodových večerí aj jednodňové zájazdy po troch vybraných reštauráciách.
Takzvaný Gurmán bus stojí od 69€ po 75€ a prebieha na rôznych trasách, či v okolí Bratislavy alebo v Košiciach. Zahŕňa dvochodové degustačné menu v troch reštauráciách, prevoz minibusom, degustáciu vína, či pálenky a prípitok.
Minulú sobotu som absolvovala Malokarpatskú trasu, ktorej začiatok bol stanovený na 11:30h.

Zorno restaurant, Lozorno

Reštaurácia sa nachádza v budove Centra kultúry a interér je ladený do jemných, elegantných tónov.

Majiteľ nás srdečne privítal a ponúkol prípitok v podobe sektu Cava. Dobrú chuť nám prišiel popriať aj šéfkuchár Tomáš Zapletal, ktorý nám čo-to povedal ku každému chodu.

Ako predjedlo nám pán Zapletal ponúkol svojské Carpaccio z hovädzej sviečkovice s pažítkovým dipom a pečeným cesnakom. Svojské preto, lebo carpaccio bola podstatne hrubšie, než býva zvykom a zároveň aj jemne osmahnuté. No ak si niekto myslí, že to bolo na škodu, mýli sa. Predjedlo bolo naozaj famózne a chuťovo dokonalé. K jedlu sme si vybrali moravské víno Lahofer, Cuvée, ktoré veľmi chutilo.

 

Druhý chod boli Grilované kačacie prsia marinované s bylinkami, podávané s karamelovou kapustou, domácou žemľovou knedľou a pomarančovým sirupom. Vínko nám ponúkli Alibernet, z vinárstva Golguz, Hlohovec, ktoré sa mimochodom nachádza aj v Národnom salóne vín. Výrazná kapusta a ešte viac výraznejšia pomarančová omáčka sa perfektne dopĺňali s knedľou a lahodnou kačacinkou. Úžasná chuť!

Prvá zastávka prekvapila a nastavila laťku poriadne vysoko.

Restaurant Landsfeld, Hotel Majolika, Modra

Druhú zastávku sme absolvovali v Modre. Interiér reštaurácie pokulhával a potreboval by zmodernizovať. Na bare ma prekvapila dva mesiace stará vianočná výzdoba. Majiteľ predstavil podnik, aj hotel a jedlá sa mohli servírovať.
Ako prvé nám ponúkli Pošírovaný zubáč plnený baby špenátom na zemiakovom rösti. Jedlo mi prišlo jednoduché a mdlé. Zubáč mal kosti, čo pokladám za veľký prešľap a prezentácia na tanieri bola slabá. Víno sme si vybrali rulandské šedé, ktoré pochádzalo z neďalekej vinárskej školy, ktoré hodnotiť ani nebudem.
Druhý chod bol Steak z bravčovej panenky plnený gaštanmi preliaty teľacím demi glace, podávaný so zapekanou lokšou plnenou restovanou zeleninou. Neviem, či sa vôbec mám vyjadrovať k tomuto chodu. Panenka by mala byť ružová, no miesto toho som dostala prepečené a teda aj zničené mäso. O demi glace pochybujem, že ho robili z teľacích kostí, pretože chutil práškovo. Ak ho ale naozaj pripravili poctivo, pokazili ho múkou alebo solamylom. Zemiaková lokša bola krok vedľa a k mäsu sa vôbec nehodila.
Reštaurácia Landsfeld nespĺňa štandard Zimného festivalu jedla, na ktorý som zvyknutá. Moje jediné prianie bolo, aby sme sa už presunuli na ďalšie miesto.

Kamenný dvor, Svätý Jur

Bruchá sa plnili a preto bolo vhodné spraviť menšiu pauzu. Zastavili sme sa na degustácii vína v mikrovinárstve Kamenný dvor. Pán Miklovič nám predstavil svoje vinárstvo a dal nám ochutnať 6 vzoriek - Veltlín zelený, Pesecká leánka, Devín, Zweigltrebe rosé, Jozef, Cabernet savignon rosé. Renesančná pivnica bola krásne vyzdobená a pýšila sa svojou zaujímavou históriou. Po degustácii sme sa presunuli späť do Modry.

 

Mlyn 108, Modra

Starý mlyn v novom šate, to je reštaurácia Mlyn 108, ktorá sa nachádza medzi domčekmi v Modre. Pri vstupe vás zaujme krásna záhrada, vchod je obrastený brečtanom a interiér vás očarí tradičným dizajnom, drevenými trámami a domácou atmosférou. Po usadení nás prišiel pozdraviť celý tím, vrátane šéfkuchara Otta Chrapčiaka s jeho manželkou. Na pitie nám ponúkli Pinot Noir, Rariga.
Hľuzovkové makrónky s vykŕmenou kačacou pečeňou, s cibuľkovým pyré a mrveničkou z horkých mandlí. To bolo predjedlo, ktoré by mnohí radili skôr k dezertom. Makrónky boli naozaj sladké a pečeň cítiť nebola. Chuť však bola veľmi špecifická a zaujímavá.

Druhý chod bol Pomaly pečený bôčik so slaninovým džemom, bravšovými chrumkami, karamelizovaným divým hadomorom a jablkovou omáčkou. Pán šéfkuchár nám oduševnene opísal kompletný postup náročnej prípravy, čo vás ešte viac navnadilo na jedlo. Hadomor takmer nik z hostí doposiaľ neochutnal a všetci sme ocenili trojdňové pečenie bôčika. Chute boli maximálne vyvážené a zladené do detailu. Obe jedlá boli po vizuálnej stránke veľmi presvedčivé a lákavé.

 

Na záver nám naservírovali Paštrnákový koláč so škoricovým prelivom, ktorým nás všetkých potešili, nakoľko sme celý deň túžili po dezerte. Pri odchode sme sa stavili pozdraviť kuchyňu a s pánom šéfkucharom (a zároveň majiteľom) sme sa pri priateľskej debate zahriali pálenkou. Pán Chrapčiak má rád svoju prácu a napriek mnohým prekážkam si ide za svojím snom.

Mlyn 108 bol pomyslenou čerešničkou na torte a dokonale zavŕšila gurmánsku jazdu.

Gurmán busy sú originálnym, neopakovateľným zážitkom a prinesie Vám okrem plného žalúdka množstvo nových informácii o jedle a reštauráciách. Spoznáte nové miesta, ľudí, chute, názory. Aj keď sa cena môže zdať privysoká, treba brať do úvahy nielen jedlá, ale aj prepravné minibusom a ochutnávku vín. Ideálne pre pravých gurmentov.

Domáce jogurty

Pripraviť si jogurty doma nie je vôbec náročné. Recept zvládne aj malé dieťa a zaberie 5 minút. Nepotrebujete žiadne jogurtovače, iba teplý radiátor :-).

Kakaový, malinový a müsli&banán

Ingrediencie:
- 1 L ozajstného plnotučného mlieka z automatu, alebo z predajne Starý Otec
- 1 kelímok plnotučného bio jogurtu


Postup:
Mlieko odporúčam kúpiť už pasterizované (zo Starého Otca). Ak kúpite z automatu, ktoré je lacnejšie, je nutné ho najprv prevariť.
Ak teda máme pasterizované, zohrejeme ho na 40°C. Tí, čo nemajú teplomer, ako ja, tak teplotu musia odhadnúť. Stačí sledovať mlieko, kým sa začne vytvárať pena na okrajoch (ale nevrie!) a stiahneme z ohňa. Potom strčíme prst do hrnca a musí nás to jemne páliť. Teda, s prstom v mlieku vydržíte aj niekoľko desiatok sekúnd, možno aj pár minút, ale nie je to trikrát príjemné. Snáď tento popis je dostatočný :-).
Následne pridáme plnotučný jogurt a dobre premiešate. Zásadne platí, že aký jogurt vlejete do mlieka, taký bude aj výsledok. Preto kupujte kvalitný a hustý, plnotučný jogurt (najlepšie bio).
Zmes zakryjeme pokrievkou a dáme na 8 hodín na radiátor.
Ja osobne robievam jogurty večer a do rána ich mám hotové.
Jogurty dáme do zaváraninových pohárov alebo do plastových misiek, uzavrieme a zachladíme v chladničke.


A ako domáce jogurty vylepšiť?
Kakaový - pridáme kakao a premiešame.
Malinový - mrazené maliny prevaríme s cukrom a nalejeme do jogurtu. Nemusíte hneď premiešať, nechajte to na hosťovi.
Müsli & banán & med - zdravá verzia pozostáva z vločiek, kúskov čokolády, banánu a medu, prípadne s orechami.


Príchutí, ktoré si môžete namiešať, je neúrekom a stačí iba trochu fantázie, ovocia, či len obyčajných piškótov. Biely, neosladený jogurt zas môžete použiť do šalátov, či dresingov.


Vyskúšajte a pošlite foto, ako sa podarili.

Recenzia: Silvester v Chateau Földváry

Tento rok sme sa rozhodli stráviť Silvester v štvorhviezdičkovom Chateau Földváry, ktorý sa nachádza v maďarskej dedinke Öttevény, 60km od Bratislavy.

Kaštieľ pochádza z 18. storočia a v roku 2009 prešiel kompletnou rekonštrukciou. Je sústredený na slovenskú klientelu, nakoľko má slovenských majiteľov aj zamestnancov. Pýši sa bio organickou kuchyňou s vlastnoručne vypestovanou zeleninou a bylinkami. Na svoje si prídu aj celiatici, pretože v reštaurácii varia vo veľkej miere bez lepku. Ako v kuchyni, tak aj v izbách používajú ekologické čistiace prostriedky bez jedovatých látok. V bazéne takisto nenájdete chlór, ale ekologickejšiu verziu v podobe aktívneho kyslíka.
Okolie kaštieľa obklopuje park, vonkajší bazén a športové ihriská. Izby sú zariadené v honosnom štýle, každá s iným dizajnom. V krajších priestoroch som zatiaľ nebývala.

Pobyt sme si zakúpili cez zľavový portál za cenu 290€ pre dve osoby a zahŕňal ubytovanie na dve noci, polpenziu, 4-chodovú silvestrovskú večeru, vstup na silvestrovskú párty a do Ayuspa, silvestrovský raut a fľašu sektu.
Slávnostný večer začínal o 19:00. Brány do reštaurácie sa však neotvorili pred siedmou a preto hostia boli nútení postávať pri recepcii,v bare, či v chodbe. Výzdoba bola veľmi pekná a tematická (párty sa niesla v duchu oldies). Sedenie pri večeri bolo za jedným spoločným stolom v tvare "U", čo bola veľmi nešťastná voľba. Vedenie si akciu pomýlilo so svadbou a neuvedomili si, že posadiť cudzích ľudí vedľa seba nemusí byť každému príjemné. A tak sa im to aj vypomstilo. Hostia si posadali, ako chceli a niektorým skupinkám už neostali voľné miesta pohromade. Nastalo trápnych a nepríjemných dvadsať minút, kedy presúvali jednotlivých hostí. Keď ma požiadali po druhýkrát, aby som sa presunula, čašníčke som slušne odvetila, že sa už presúvať nebudem. Pritom by stačilo na stôl dať menovky.

Prvý chod bol Kozí syr na figovom šaláte. Milujem kozí syr v kombinácii so sladkým a preto mi aj toto predjedlo náramne chutilo. Škoda len tej prezentácie..

Ako druhý chod nasledoval Hovädzí vývar, ktorý bol opať kvalitne pripravený. Mäsko bolo mäkké a knedlíček chutný.
Ďalej nasledoval hlavný chod, a to Pečené hovädzie s redukciou z červeného vína a s opekanými zemiakmi. Mäso bolo dobre pripravené, avšak na Silvestra v štvorhviezdičkovom kaštieli očakávam trošku niečo viac. Minimálne nahradiť hovädzinu za diviaka.

Ako dezert nám priniesli makovo-jablkovú štrudľu. Dezert bol naozaj chutný, avšak podávať mak pri spoločnej, slávnostnej večeri opať nie je zrovna šťastná voľba. Hostia si po večeri chodili umyť zuby.

Čo ma však zarazilo, bolo, že čašníčka nepredstavila ani jedno z jedál, ktoré nám nosila na stôl. Pri hlavnom chode dokonca zostala zaskočená otázkou, aké mäso nám servíruje a musela sa ísť informovať do kuchyne. Podobný problém sme mali aj pri víne. Pri otázke, akú odrodu ponúkajú z bieleho vína, nám odvetila - také polosladké. Odrodu sme si teda zistili sami. Mimochodom, bol to Savignon Blanc a bol výborný.

Po večeri nasledovala pol hodinová pauza, ktorá bola úplne zbytočná, pretože sa ľudia začali nudiť, a tak odišli na izby. Potom sa spustila párty vo forme Dj-a, ktorý hral oldies hity. Nálada sa začala zlepšovať a zábava gradovala. Až do chvíle, kedy DJ dal ďalšiu nevysvetliteľnú pauzu. Moja nálada znova klesla, pretože som sa nudila.
Nasledoval raut, ktorý bol relatívne chutný. Obsahoval šaláty, lososa, ragú, prílohy a niečo sladké, ktoré ma vizuálne vôbec nelákalo a ani som netušila, čo to je. Raut hodnotím priemerne.

O polnoci nás čakal prípitok, súkromný ohňostroj, prskavky a púšťanie lampiónov šťastia. Neskôr sa vyhlasovali výsledky z tomboly a dikotéka pokračovala dlho do noci.

Ráno nás mali čakať kráľovské raňajky (ako bolo uvedené v kupóne), no tie boli od kráľovských ďaleko. Na stole nás čakali základné, priam minimálne raňajky so šunkami, syrmi, praženicou a varenými párkami. Nič viac. Žiadne domáce koláče, vajíčka namäkko, palacinky, jogurty alebo ovocný šalát, ktoré by spĺňali úroveň kaštieľa.

Silvester v Chateau Földváry bol zaujímavý, no hodnotím ho priemerne. Pri štyroch hviezdičkách očakávam vynikajúcu organizáciu, ktorá tu chýbala. Ak sa chvália prvotriednou obsluhou, malo by to tak aj reálne byť. Zbytočne majú čašníčky biele rukavičky, ak jedna má zelené vlasy a druhá nevie, čo podáva a nalieva. Od menu som očakávala viac kulinárskeho umenia, lepšiu voľbu pokrmov a kvalitnejšie raňajky. Chcem však zdôrazniť, že výtvory kuchára boli chuťovo v poriadku. Kladne hodnotím priestory kaštieľa a aj jeho okolie. V letných mesiacoch určite poteší bazén, či volejbal. Oceňujem domáce suroviny a ekologické čistiace prostriedky. Je to priam ideálne miesto na rozprávkovú svadbu, no Silvester má napriek svojej niekoľkoročnej tradícii svoje muchy a za plnú cenu 549€ by som veru spokojná nebola.