Cez víkend som bola navštíviť
novootvorený, štvorhviezdičkový hotel Grand Vígľaš (okr. Detva). Tento hotel je súčasťou zámku, ktorý bol
zrekonštruovaný len pred pár rokmi a sprístupnený na jeseň 2014. Národná
kultúrna pamiatka sa teda z ruín premenila na pôvabné miesto, ktoré ponúka
nielen ubytovanie, ale aj kultúrne vyžitie.
Zámok sa pýši bohatou históriou, ktorú si
môžete priblížiť prehliadkou s odborným výkladom. Hlavné nádvorie ožíva vďaka
víkendovým atrakciám, ktoré zaujmú každého návštevníka.
Interiér sa nesie v dobovom štýle, steny
chodieb zdobia stredoveké zbrane, či divá zver a miestami natrafíte na
rytiersku zbroj. Izby sú zariadené dreveným nábytkom a posteľ korunuje
baldachýn. Mimo hotelovej časti sú miestnosti ako rytierska sála s rôznymi
historickými exponátmi, či kaplnka pre svadobné obrady.
V areáli hotela nájdete aj spa – 10
metrový bazén, vírivku, 2 sauny a oddychové časti. Voda v bazéne bola príjemne
teplá, tak, ako to mám rada. Vírivka bola veľká a zabudovaná. Žiadna plastová jacuzzi.
Páčilo sa mi aj farebné podsvietenie vo vírivke a možnosť vyjsť von na terasu.
Veľká škoda, že terasa nie je väčšia, kde by sa dalo vyhrievať na lehátkach.
Takto som si len provizórne dala pod seba uterák a slnila sa. V hoteli bolo
veľmi málo ubytovaných hostí, preto som sa mohla tešiť miestami úplne prázdnemu
bazénu.
V cene pobytu som mala aj polpenziu a na
večeru som sa vybrala do hotelovej reštaurácie Anjou Court. Tá je opäť dobovo
zariadená s masívnymi drevenými stolmi a stoličkami. Ako prvé som si všimla
krásny, ručne maľovaný strop a vyrezávaný krb. Reštaurácia bola takmer prázdna,
no aj tak mi tam chýbal čašník, ktorý by vítal hostí, či by bol po ruke v
prípade potreby. Obidvaja čašníci sa totiž schovávali v kuchyni. Hlavný čašník
bol veľmi príjemný, vyznal sa ako v jedlách, tak aj vo víne a pre mňa osobne
bol najschopnejší z celého hotelového personálu.
Jedálny lístok obsahoval jedlá, aké som si
predstavovala – guláš, koleno, steaky.. Osobne by som privítala viac diviny, či
husi, kačky, ktoré k stredoveku neodmysliteľne patria. V lístku som našla aj
jedlá, ktoré vôbec nezapadali do konceptu, ale asi boli zahrnuté kvôli
vegetariánom, či ľudom, ktorí neradi skúšajú iné chute.
Vzhľadom na polpenziu som si mohla vybrať
trojchodové menu zo špeciálnej ponuky. Tá už nebola stredoveká, ale medzinárodná.
Ako predjedlo som si dala Údený losos s
bylinkovým maslom. Maslo som si však nemala na čo natrieť, keďže mi nikto
nepriniesol pečivo. Losos bol však výborný. Ako druhý chod som ochutnala Zelerový krém. Opäť nesklamal a bol
servírovaný na peknom porceláne. Za hlavný chod som si zvolila Hovädzí steak s kus-kusom a grilovanou
zeleninou. Steak som si vyžiadala medium, avšak bol prepečený. Preto som ho
ani nedojedla.
Ďalší deň som s polpenziou mala horšie
skúsenosti. Priateľ čakal na polievku, ktorú stačí iba ohriať, trištvrte
hodinu. Vlastne, ani sa jej nedočkal a po sťažnosti sme sa zdvihli a objednali
si tatarák a crème brûlée na hotelovú izbu.
Avšak keď ani po ďalšej hodine (od sťažnosti!) sme nedostali tatarák, už sme
boli naozaj nahnevaní. Priateľ sa išiel druhýkrát sťažovať. Až vtedy k nemu
pristúpil hlavný čašník a vysvetlil mu, že kuchár nestíha kvôli svadbe. Po dvoch hodinách, teda o desiatej večer sme
konečne dostali jedlo na izbu s ospravedlnením. Samozrejme, za tatarák sme
neplatili a polpenziu sme si presunuli na obed v ďalší deň.
Svadby sú naozaj časovo náročné pre
kuchyňu a je to pochopiteľné. Mrzí ma však, že hostia neboli vopred upozornení
na časový sklz večere. Štvorhviezdičkový hotel si nemôže dovoliť nechať hostí
hladovať dve hodiny. Situácia nebola zvládnutá a reštaurácii chýba tvrdá
manažérska ruka.
Zámok je naozaj pekný a romantický. Princeznou
som sa žiaľ necítila. Chýbalo mi k tomu kvalitnejšie jedlo a služby hodné
štyroch hviezdičiek. Vyzdvihnúť však musím wellness, ktorý bol naozaj pekný a
pre mňa osobne najväčším lákadlom. Zámok je ideálne miesto pre svadbu a dokáže
dostatočne uspokojiť svadobčanov vo všetkých smeroch.
 |
Výhľad z izby |