Recenzia: Grand Vígľaš

Cez víkend som bola navštíviť novootvorený, štvorhviezdičkový hotel Grand Vígľaš (okr. Detva). Tento hotel je súčasťou zámku, ktorý bol zrekonštruovaný len pred pár rokmi a sprístupnený na jeseň 2014. Národná kultúrna pamiatka sa teda z ruín premenila na pôvabné miesto, ktoré ponúka nielen ubytovanie, ale aj kultúrne vyžitie.
Zámok sa pýši bohatou históriou, ktorú si môžete priblížiť prehliadkou s odborným výkladom. Hlavné nádvorie ožíva vďaka víkendovým atrakciám, ktoré zaujmú každého návštevníka.

Interiér sa nesie v dobovom štýle, steny chodieb zdobia stredoveké zbrane, či divá zver a miestami natrafíte na rytiersku zbroj. Izby sú zariadené dreveným nábytkom a posteľ korunuje baldachýn. Mimo hotelovej časti sú miestnosti ako rytierska sála s rôznymi historickými exponátmi, či kaplnka pre svadobné obrady. 

V areáli hotela nájdete aj spa – 10 metrový bazén, vírivku, 2 sauny a oddychové časti. Voda v bazéne bola príjemne teplá, tak, ako to mám rada. Vírivka bola veľká a zabudovaná. Žiadna plastová jacuzzi. Páčilo sa mi aj farebné podsvietenie vo vírivke a možnosť vyjsť von na terasu. Veľká škoda, že terasa nie je väčšia, kde by sa dalo vyhrievať na lehátkach. Takto som si len provizórne dala pod seba uterák a slnila sa. V hoteli bolo veľmi málo ubytovaných hostí, preto som sa mohla tešiť miestami úplne prázdnemu bazénu.

V cene pobytu som mala aj polpenziu a na večeru som sa vybrala do hotelovej reštaurácie Anjou Court. Tá je opäť dobovo zariadená s masívnymi drevenými stolmi a stoličkami. Ako prvé som si všimla krásny, ručne maľovaný strop a vyrezávaný krb. Reštaurácia bola takmer prázdna, no aj tak mi tam chýbal čašník, ktorý by vítal hostí, či by bol po ruke v prípade potreby. Obidvaja čašníci sa totiž schovávali v kuchyni. Hlavný čašník bol veľmi príjemný, vyznal sa ako v jedlách, tak aj vo víne a pre mňa osobne bol najschopnejší z celého hotelového personálu.

Jedálny lístok obsahoval jedlá, aké som si predstavovala – guláš, koleno, steaky.. Osobne by som privítala viac diviny, či husi, kačky, ktoré k stredoveku neodmysliteľne patria. V lístku som našla aj jedlá, ktoré vôbec nezapadali do konceptu, ale asi boli zahrnuté kvôli vegetariánom, či ľudom, ktorí neradi skúšajú iné chute.

Vzhľadom na polpenziu som si mohla vybrať trojchodové menu zo špeciálnej ponuky. Tá už nebola stredoveká, ale medzinárodná. 
Ako predjedlo som si dala Údený losos s bylinkovým maslom. Maslo som si však nemala na čo natrieť, keďže mi nikto nepriniesol pečivo. Losos bol však výborný. Ako druhý chod som ochutnala Zelerový krém. Opäť nesklamal a bol servírovaný na peknom porceláne. Za hlavný chod som si zvolila Hovädzí steak s kus-kusom a grilovanou zeleninou. Steak som si vyžiadala medium, avšak bol prepečený. Preto som ho ani nedojedla.

Ďalší deň som s polpenziou mala horšie skúsenosti. Priateľ čakal na polievku, ktorú stačí iba ohriať, trištvrte hodinu. Vlastne, ani sa jej nedočkal a po sťažnosti sme sa zdvihli a objednali si tatarák a crème brûlée na hotelovú izbu. Avšak keď ani po ďalšej hodine (od sťažnosti!) sme nedostali tatarák, už sme boli naozaj nahnevaní. Priateľ sa išiel druhýkrát sťažovať. Až vtedy k nemu pristúpil hlavný čašník a vysvetlil mu, že kuchár nestíha kvôli svadbe. Po dvoch hodinách, teda o desiatej večer sme konečne dostali jedlo na izbu s ospravedlnením. Samozrejme, za tatarák sme neplatili a polpenziu sme si presunuli na obed v ďalší deň.

Svadby sú naozaj časovo náročné pre kuchyňu a je to pochopiteľné. Mrzí ma však, že hostia neboli vopred upozornení na časový sklz večere. Štvorhviezdičkový hotel si nemôže dovoliť nechať hostí hladovať dve hodiny. Situácia nebola zvládnutá a reštaurácii chýba tvrdá manažérska ruka.

Zámok je naozaj pekný a romantický. Princeznou som sa žiaľ necítila. Chýbalo mi k tomu kvalitnejšie jedlo a služby hodné štyroch hviezdičiek. Vyzdvihnúť však musím wellness, ktorý bol naozaj pekný a pre mňa osobne najväčším lákadlom. Zámok je ideálne miesto pre svadbu a dokáže dostatočne uspokojiť svadobčanov vo všetkých smeroch.

Výhľad z izby